Škrečok ako domáce zvieratko

Škrečok ako zviera

 

Škrečok je hlodavec, ktorý má bližších príbuzných potkanov ako myši, čo si mnohí mysleli naopak. Neskúsených chovateľov možno vydesia ich lícne vaky, v ktorých prenášajú svoje zásoby. Ako prvý škrečka opísal a objavil zoológ Georga Waterhouse roku 1839. No prvého živého škrečka odchytil až roku 1930 profesor Aharoni z jeruzalemskej univerzity ktorý ho dopravil do Ameriky. Tam spravila zo škrečka reklama ideálne laboratorné zviera a rad firiem mal hneď záujem. Zistili však, že morča je na takéto pokusy oveľa vhodnejšie a škrečok si ihneď získal svoju popularitu ako domáce zvieratko za svoju ľahkú povahu, čistotnosť a ľahký odchov.

 

 
 

Dnes poznáme rôzne sfarbenia a mutácie, typy srstí. Nie je dnes problém zohnať dlhosrstého škrečka, bezsrstého, hladkého saténového……

 

 

 

ObrazekBývanie                          Škrečky nie sú veľmi náročné na starostlivosť. No napriek tomu sa im treba venovať. Na bývanie je najvhodnejšia asi klietka s plastovým dnom. Nemala by však mať veľké rozostupy medzi mrežami, hlavne ak chováte menšie druhy škrečkov (ako malé, sú ešte menšie než sa v skutočnosti zdajú, pretože majú hrubú srsť a preto môžu preliezť aj cez malilinké škáročky). Umiestnenie klietky by malo zodpovedať niekoľkým zásadám: - škrečok potrebuje kľud, aby mohol nerušene spať - aj keď sú škrečky púštne zvieratá, zle znášajú slnko alebo jasné svetlo. Preto klietku nikdy nedávajte na priame slnko. - škodí im tiež prievan, keďže pri ňom môže váš miláčik veľmi ľahko nachladnúť - treba dbať aj na ideálnu teplotu a vlhkosť vzduchu. Vyhovujúca je izbová teplota je20 až 22°C a vlhkosť vzduchu od 40 do 50 % - dym z cigariet neprospieva nikomu a zvlášť nie takému malému tvorovi, preto prosím od neho škrečka ušetrite. 

Výbava klietky by mala byť čo najrozmanitejšia, aby sa škrečok nenudil. Najpotrebnejšie sú hobliny, domček na spanie(najvhodnejší je hlinený domček bez dna) a koleso na behanie. Dôležité sú však aj iné druhy zábavy o ktorú by ste sa mu mali postarať. Je dobré, keď mu budete dávať raz za čas nejaké vetvičky na ohlodávanie. Pozor: Používajte len vetvičky z nejedovatých stromov. Ideálne je zobrať ich z ovocných stromov, ktoré neboli chemicky ošetrené a nenachádzajú sa pri ceste. Môžete použiť aj vetvičky z dubu, olše, gaštanu, lipy, topoľa a vŕby. Najskôr ich však opláchnite teplou vodou, dobre osušte a až potom dajte škrečkovi. Rúrky, napríklad z toaletného papiera, zbytočne nevyhadzujte, bude nimi rád preliezať a obhrýzať ich. Keďže väčšina škrečkov sa rada šplhá potešíte ich aj rôzne tvarovanými drevami (druhy vhodného dreva sú uvedené vyššie) či už z vašej záhrady alebo z obchodu kde predávajú rôzne takéto drevá do akvárií. Ako materiál do domčeka mu dajte handričky (alebo aj kúsky vreckoviek a servítok, ktoré nie sú niečím napustené, ale všetko z mierou), ktoré mu rozmiestnite po celej klietke. Uvidíte že na druhý deň ich bude mať v domčeku. Je však aj veľa iných možností ako svojho ,,drobčeka" zamestnať. Tu sa vašej fantázií medze nekladú. zo stranky *****.***.skObrazek

Koliesko na behanie

škrečky  vo voľnej prírode prekonávajú veľké vzdialenosti za potravou. Koleso, keď ho už má, by ste mu však nemali dať  preč, lebo by mohol byť neveselý a zádumčivý.Alebo vám priberie :o)))Obrazek                                                                                

 
 

 

Tento hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 20-35  cm a aj s jeho váhou 200-500  gramov o ňom môžeme povedať, že patrí medzi najväčšie hlodavce. Charakteristické je preň  pestré sfarbenie.

Koncom augusta upadajú divo žijúce škrečky do zimného spánku, ktorý je však prerušovaný, aby sa mohli najesť zo svojich zásob. Napriek nim však škrečok cez zimu stráca asi tretinu svojej celkovej hmotnosti.

Samičke sa rodí 4 - 12 mláďat, no tento počet veľmi rýchlo klesá. Aj preto je škrečok poľný vyhlásený za chránený druh.

 

Škrečok poľný (hore)

Cricetus Cricetus

 

Škrečok zlatý (dole) Mesocricetus auratus

 

 

V  roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý.  Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie:   Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo je menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími  domácimi miláčikmi aj v Európe.

Opis škrečka zlatého

Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15 cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín:

   FARBA SRSTI: zlatá, škoricová, hrdzavá, šedá,

   krémová, biela, čierna,...

   DĹŽKA SRSTI: kráka ,dlhá, dlhá vlnitá, hladká 

   saténová, bezsrstý škrečok

   VZOR BIELEJ SRSTI: pruhovaný, prevažne škvrnitý, 

   biela prechádza do inej farby, prevažne škvrnitý aj na

   bruchu

Škrečok zlatý má v škrečkovi džungarskom veľkú konkurenciu. V posledných rokoch začína byť tento hlodavec veľmi rozšírený v obchodoch, čiže aj v domácnostiach. Vďaka jeho 9  cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého. Sú to približne 2 - 3 roky.

Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbuje do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Má bielu, prípadne svetlosivú farbu s tmavším pásom. Oba poddruhy škrečka džungarského sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku. Živí sa nielen semenami, ale požiera i rozličný hmyz a húsenice. V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Mláďatá sa kotia holé a slepé, no už na 10. deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice. Škrečky džungarské upadajú do zimného spánku len pri dlhodobejšom ochladení. Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu. Ak je jej dosť voda nie je  potrebná.

Škrečok poľný

Škrečok zlatý

Škrečok džungarský

Škrečok džungárský (hore a pod textom)

Phodopus sungorus

 

Škrečok Roborovského (dole) Phodopus roborovskii

Tento škrečok je najmenším žijúcim škrečkom, čím robí spoločnosť škrečkovi džungarskému v jeho trpasličej skupine. Jeho veľkosť je len 5,5 cm a dĺžka ochlpeného chvosta 5 - 10 mm. Má robustné, no malé a krátke telíčko. Veľkú, no krátku hlavičku a malé, okrúhle a len slabo ochlpené ušnice. Nohy sú krátke, chodidlá osrstené. V zime mu srsť bledne. Žije v Mongolsku, Rusku v oblasti susediacej s Mongolskom a v severnej Číne. Vyhýba sa vegetácii so súvislým porastom. Vyhrabáva si diery hlboké 500 - 1000 mm, ktoré vyúsťujú do rozšírených komôr a vystieľa si ich srsťou. Dožíva sa okolo 2 rokov. Na chov v domácnosti je vhodný. Neodporúčam ho však veľmi neskúseným a malým chovateľom, kvôli jeho rýchlosti a vrtkosti. Mohlo by sa stať, že sa vám vyšmykne a spadne z väčšej výšky, čo môže spôsobiť jeho zranenie, či dokonca smrť.

Škrečok Roborovského

Škrečok čínsky

Patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8 - 12,5  cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 25 - 106 mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungarských škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele. Dĺžka života je približne ako u škrečka zlatého 2 - 3,5 roka. Škrečok čínsky obýva stepi, lesostepi i polopúšte severnej Číny. Je to hlodavec s typickou súmračnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva z jednoduchých dierach. Živí sa semenami rozličných rastlín, ale skonzumuje i veľa hmyzu.

Škrečok čínsky (dole)

Škrečok medvedí

 

Môže byť krátkosrstý aj dlhosrstý. Je o niečo menší ako divoko sfarbený škrečok zlatý. Voči svojim spoluobyvateľom je mierumilovný.

 

Škrečok medvedí (dole)

Dlhosrstý ( vpravo)

Krátkosrstý (vľavo)

Ak škrečok nepozorovanie opustí klietku, pokúste sa najprv vypátrať, v ktorej miestnosti sa zdržuje. Zistíte to podľa typických zvukov, ktoré škrečky vydávajú, teda hrabania, škriabania alebo trusu. Pri tejto pátracej akcii budete potrebovať kúsok jablka alebo „spočítané“ zrná. Keď potrava zmizne alebo je ohrýzaná spoznáte, v ktorej miestnosti sa nachádza. Ak škrečok unikne v noci, cez deň môže byť stočený v klbku a hocikde spať. Prehľadajte všetky štrbiny. Skontrolujte čalúnený nábytok, predovšetkým odspodu. Ak je hľadanie neúspešné, ale podarilo sa vám škrečka lokalizovať, postavte jeho domček - bez podstielky - k stene. Ako doplnkové úkryty poslúžia lepenkové rúrky od toaletného papiera. Ak budete mať šťastie nájdete tam škrečka spať. Ak nie je pokus úspešný naplňte vysoké vedro  potravou, maškrtou a trochu podstielkou. O okraj vedra oprite dosku alebo niečo podobné, čo poslúži ako rebrík k potrave. Škrečok potravu zacíti, vylezie po rebríku a spadne do vedra. Otvorenú klietku nenechávajte bez dohľadu v nádeji, že sa škrečok vráti. Mohol by si totiž, nikým nepozorovaný odnášať potravu a podstielku zo starého domova do nového úkrytu. Tomu radšej predíďte. Škrečok, ktorý unikne, má veľmi zlé vyhliadky. Autá, psi, mačky a dravce mu nedávajú veľkú nádej na prežitie.  

Keď škrečok utečie

www.pocitadlo.sk

Ak by ste nerozumeli niektorým výrazom, slovám či vetám, napíšte mi do knihy návštev!

(c) 2008 Všetky práva vyhradené.

Osobné www stránky zadarmo Webnode